Firmy skončia s AI na 60 %, my ich projekty vieme dotiahnuť

Firma Blaze, ktorá sídli na ulici Generála Sochora v ostravskej Porube, je v mnohých ohľadoch iná než spoločnosti, na aké sme boli zvyknutí. Napokon, keď ju Jan Netolička vo svojich dvadsiatich rokoch zakladal, ešte len u notára vymýšľal názov a logo. Za necelých päť rokov však vďaka stopercentnej stávke na umelú inteligenciu vyrástla na obrat viac ako 10 miliónov korún, pracuje pre miliardové korporácie – a najnovšie v nej 51 % podiel získala skupina K2.

Ako môže takéto spojenie vôbec fungovať v praxi? Tradičný výrobca podnikových systémov pre stredné a veľké firmy, ktorý zamestnáva viac ako 300 ľudí. A oproti tomu agilná partia študentov a čerstvých absolventov, ktorá spoločne v práci medituje a po práci sa pripravuje na triatlonové preteky Ironman a fitnesovú súťaž HYROX? S úplne odlišnou firemnou kultúrou aj životným nastavením? V Blaze sa totiž podľa AI rieši úplne všetko – sám Jan Netolička si neustále meria a vyhodnocuje spánok, upravuje si podľa jazykových modelov jedálniček, rieši longevity prístup nielen u seba, ale aj u svojich kolegov...

Na túto odpoveď si budeme musieť ešte počkať – obe strany sú však presvedčené, že práve toto je „perfektný match“. K2 získava dravosť, prístup k out-of-the-box mysleniu, tím nadšených AI-first vývojárov a Blaze zase prístup k špičkovej IT infraštruktúre a stovkám veľkých klientov, z ktorých drvivá väčšina vie, že by mala prostredníctvom umelej inteligencie meniť svoje procesy.

Svoje projekty však často nedokážu dotiahnuť do konca a tie zostávajú vo vzduchoprázdne. Práve v tom je najväčšia devíza Blaze – dotiahnu veci do konca, merajú návratnosť a dokážu projekty posúvať do fázy MVP. Teda do fázy rýchleho otestovania produktu na trhu.

O detailoch sme sa rozprávali nielen s dvadsaťpäťročným Janom Netoličkom, ale aj s o generáciu starším investorom Dobroslavom Vlčekom, ktorý do firmy pred časom vstúpil. „Povedal som Blaze, že skôr než do nich vstúpim, budem ich nejaký čas pozorovať,“ hovorí Dobroslav Vlček. „Ale mal na mysli rok – a my týždne,“ smeje sa Jan Netolička. Dá sa ešte lepšie ilustrovať, ako veľmi sa časy menia a aké bláznivé je tempo všetkého spojeného s AI?

Ako sa zrodila cesta Blaze od startupov k veľkým korporátnym zákazkám?

Jan Netolička: Začali sme pred piatimi rokmi s príchodom prvých GPT modelov. Vyrástli sme na softvérových startupoch a vyvíjali desiatky aplikácií – od netradičných projektov cez vývoj MVP (ktorých cieľom je rýchlo a lacno overiť, či bude o produkt na trhu vôbec záujem, a získať spätnú väzbu skôr, než miniete peniaze na kompletný vývoj) až po komerčne fungujúce veci. Pracovali sme s veľmi obmedzeným rozpočtom a minimálnymi zdrojmi, čo nám dalo obrovskú silu. Naučili sme sa dodávať riešenia rýchlo, efektívne a bez státisícových nákladov na zbytočný projektový manažment alebo zložité analýzy. Lenže trh sa mení. Kedysi sme vytvárali startupové projekty s rozpočtom rádovo v miliónoch, ale postupne sa ľudia, či už od nás, alebo vlastným ponorením sa do AI, naučili časť našich zručností. Tým sa tento dopyt znížil a my sme sa prirodzene posunuli tam, kam smeruje celý trh – k veľkým firmám, výrobným gigantom a korporáciám, ktoré potrebujú reálnu efektivitu, nie teoretické diskusie.

Ako vnímate pripravenosť šéfov a majiteľov veľkých firiem na AI?

Dobroslav Vlček: Všetci vedia, že musia. Keď prídeme do desiatok firiem, je to zväčša to isté: všetci hovoria o AI a digitalizácii. Šéf sa tvári, že má všetko pod kontrolou, ale ak firmu vedie 10 alebo 15 rokov, ide na 120 % svojich možností. Problematika AI je taká rozsiahla, že ju sám nemá šancu do hĺbky pochopiť. Často to necháva na svoje IT oddelenie. Lenže ako vyzerá klasické firemné IT? Riadi ho päťdesiatročný chlap, ktorý tam kedysi natiahol sieť, zapojil prvý server a odvtedy stráži on-premise infraštruktúru. Veľké firmy sú logicky nervózne, pretože vidia, ako sa do toho pumpujú bilióny, a nechcú ohroziť biznis. Ich reakciou býva: „Tak tu máte 100 licencií Claude a poďme kódovať.“ Po troch mesiacoch sa chytajú za hlavu, pretože marketing namiesto jedného výstupu generuje päťdesiattisíc zbytočných textov, míňajú sa tokeny, náklady rastú a práca sa len znásobuje.<

Aký je teda správny prístup?

Dobroslav Vlček: Firmy potrebujú partnera, ktorý problematike skutočne rozumie a dokáže umelú inteligenciu zapojiť tak, aby ľuďom naozaj zjednodušila život. A hneď na začiatku treba povedať jednu vec: nie je to jednorazová záležitosť. Nie je to tak, že si zavoláte dodávateľa, o pol roka je hotovo a máte na päť rokov pokoj.<

Budete potrebovať to, čomu hovoríme AI lab – niekoho, kto je neustále v obraze, žije tým 24/7, vytvára si „druhý mozog“ a neustále na tom pracuje. Je to rovnaká problematika ako CRM alebo ERP systémy. A my máme to šťastie, že vďaka prepojeniu s K2 môžeme túto vlnu naplno rozbehnúť a ponúknuť firmám istotu a stabilitu.<

Ako do toho zapadá vaše partnerstvo s K2 a nedávna akvizícia?

Jan Netolička: Spojenie s K2 je pre nás obrovská skratka. K2 má silné zázemie, dôveryhodnosť a obrovskú základňu českých firiem, ktoré riešia náročný biznis – výrobu, logistiku a dodávateľské reťazce. Na druhej strane K2 vyrástla na predaji človekohodín a tradičných systémoch, zatiaľ čo my prinášame dravosť, rýchlosť a hlboké know-how z vývoja AI agentov.

Dobroslav Vlček: Trh je dnes plný ľudí, ktorí si hovoria „vibe coders“, ale chýba im hlbšia biznisová nadväznosť a kontakt s reálnymi firmami. My naopak kombinujeme startupový drajv s korporátnou stabilitou. Nechceme robiť „AI bordel“, kde si každý skúša niečo na vlastnú päsť. Naše riešenia majú systém, poriadok a jasne merateľnú návratnosť investícií (ROI).